Tunel

M A R G E C I A N S K Y   T U N E L 

            Margeciansky železničný tunel s dĺžkou 431 m (medzi obyvateľmi Rolovej Huty bol nazývaný Rolovský tunel) bol vybudovaný počas jednokoľajnej Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) v roku 1872 a ako železničný tunel slúžil až do roku 1955, kedy sa otvorila prevádzka na novej dvojkoľajnej Trati družby. Bol druhým najdlhším tunelom po Strečnianskom tuneli na trati KBŽ. Neskôr začal slúžiť ako príjazdová cesta k chatovej oblasti.                 Po odstránení koľajníc v tuneli bolo dno tunelovej rúry vybetónované, čím sa pravdepodobne zvýšila jeho nivelita asi o 0,5 m, o čom svedčí aj pomerne malá výška bezpečnostných výklenkov. Takmer polovica z celej dĺžky tunelovej rúry nemá obmurovku a steny tvoria iba samotné opracované skaly.

            V súčasnosti tento tunel predstavuje jedinú príjazdovú cestu do rekreačnej oblasti Kozinec.

            Dňa 22. marca 1985 bol Margeciansky tunel zapísaný do Ústredného pamiatkového fondu SR ako technická pamiatka. Písomné materiály o stavebných zaujímavostiach sa o starom tuneli nezachovali.

            Kultúrnym dedičstvom sú aj ďalšie železničné stavby. Pri ich výstavbe bolo treba prekonávať prekážky prírodného terénu a mechanické limity. Trať družby si vyžiadala za Rolovou Hutou výstavbu najdlhšieho – Bujanovského tunela s dĺžkou 3410,7 m – a hneď za ním aj najkratšieho dvojkoľajného tunela na Slovensku – Ružínskeho tunela s dĺžkou 131 m – a potom železničného Ružínskeho viaduktu ponad rieku Hornád. Taktiež odbočka železničnej trate z Margecian do Červenej skaly, tzv. stredoslovenská transverzála, si vyžiadala výstavbu 9 tunelov a 23 margecianskych železničných mostov.

            Originálna je galéria medzi Margecanmi a Rolovou Hutou na novej Trati družby vybudovaná z mostných prefabrikátov uložených na úzkych pilieroch, založených na svahu v pevných svorových rulách.